Fundamentalizmus
Všetci fundamentalisti- bez rozdielu či ide o kresťanských, moslimských alebo iných, sú presvedčení, že iba ich viera je tá pravá, pravdivá-zatiaľ čo všetky iné, či už náboženské alebo nenáboženské presvedčenia sú falošné. Pojem fundamentalizmus sa nepoužíva v jednoznačnom zmysle slova: -niekedy sa tým myslí netolerantné náboženské zmýšľanie, bigotnosť a zaujatosť proti slobodnému mysleniu, vedeckým poznatkom a ľudskej intelektuálnej kapacite.
-konzervatívni moslimovia ním označujú ľudí, ktorí sa úzkostlivo pridržiavajú Mohamedovho učenia a ktorí presadzujú koncepciu teokratického riadenia štátu.
Odrazom toho je podráždenosť a neochota prijímať akékoľvek argumenty vyvracajúce pravdivosť ich náboženských téz. Náboženský fundamentalizmus je teda vrahom demokracie, morom ľudských a občianských práv. Nepripúšťa slobodné myslenie, usiluje sa o prispôsobenie myslenia a konania každého, podľa vlastných náboženských predstáv. Niekedy to hraničí až s terorizmom.
Preto korene násilia až terorizmu treba hľadať v samotných náboženstvách, ktoré sú východiskom pre násilných fanatických fundamentalistov až teroristov pri ich myslení a konaní. Konajú podľa zásady: ,,kto nie je s nami, je proti nám a treba ho zničiť“ Náboženský fundamentalizmus je vrahom skutočnej demokracie.
Demokracia a monoteizmus
Monoteistická predstava boha a neba je obraz absolutistického vládcu. Tento obraz si monoteistické náboženstvá pemietajú aj do sústavy riadenia pozemských vecí, preto majú najbližšie k autoritatívnym( aj fašistickým) režimom a demokracia je pre ne cudzia, nezlúčiteľná s ich ideálmi.
Schizofrénia náboženstva
,,Máme pred sebou obrovskú ríšu, ktorej vládne monarcha a jeho správanie vonkoncom neprekvapuje jeho poddaných.Vyžaduje, aby ho každý poznal, miloval, rešpektoval a poslúchal. On sa však nikdy nikomu neukazuje. Predstavu, ktorú s o ňom môžeme urobiť, zahmlieva a spochybňuje všetko. Národy podriadené jeo moci majú o svojom neviditeľnom Pánovi a o jeho zákonoch iba také predstavy, aké im popisujú kňazi. Avšak ani títo kňazi o ňom nič nevedia. Jeho konanie je nepreniknuteľné, jeho vlastnosti a názory sú absolútne nepochopiteľné a na dôvažok k tomu jeho kňazi sami medzi sebou sú nejednotní v tom, čo sú jeho zákony a požiadavky, o ktorých kňazi predstierajú, že pochádzajú priamo od neho. Napriek tomu o sebe vyhlasujú, že sú sprostredkovateľmi tohto vládcu.Vôľu svojho vládcu hlásajú odlišne v každej oblasti tejto zeme. Vzájomne sa medzi sebou hádajú a znevažujú, nadávajú si do podvodníkov a luhárov. Príkazy, ktoré presadzujú sú hmlisté, plné záhad,takže poddaní, pre ktorých sú určené, im nerozumejú. Zákony tohto neviditeľného monarchu vyžadujú tlmočníkov, avšak tí, čo ich tlmočia sa ustavične medzi sebou hádajú, ako ich treba správne chápať a nesúhlasia s tým ako ich vysvetľujú tí druhí.To, čo narozprávajú o tom skrytom princovi je iba spleť protirečení. Sotva je v nich jediná vec, ktorá by neprotirečila inej. Nazývajú ho nekonečne dobrým, nekonečne múdrym, avšak jeho dielo odporuje zdravému rozumu a dobrote. Vyzdvihujú jeho spravodlivosť, avšak tí najlepší z jeho služobníkov sú odmeňovaní najhoršie. Vravia nám, že vidí všetko a každého, jeho prítomnosť však nič nenapraví.Hovoria, že presadzuje poriadok, ale všetko v jeho vesmíre a štáte sa nachádza v zmätku a neporiadku. On stvoril všetko, ale veci sa skoro nikdy nevyvíjajú podľa jeho plánu. Všetko predvída dopredu, avšak jeho predvídavosť ničomu zlému nezabráni. Hnevá sa, keď ho niekto uráža, avšak sám robí veci, ktoré vzbudzujú urážky. Obdivujú jeho dokonalosť diela a vedomosti, avšak tieto sú plné nedostatkov a nestálosti. Ustavične je zaneprázdnený stvoriteľskou činnosťou, avšak to, čo stvoril, musí buď opravovať alebo zničiť, pretože so svojím dielom nemôže byť spokojný.Vo všetkom čo robí, hľadá iba svoju vlastnú slávu. Všetko, čo robí, robí pre svojich poddaných, avšak väčšina týchto poddaných nemá ani základné veci na prežitie. Favorizuje zväčša tých, ktorí sú najmenej spokojní so svojím osudom, ktorí proti nemu ustavične broja, avšak súčasne obdivujú jeho veľkosť. Títo vyzdvihujú jeho múdrosť, uctievajú jeho dobrotivosť, boj sa jeho spravodlivosti, hlboko si ctia jeho poriadok, ktorý nikdy nedodržiavajú. Táto ríša sa volá náš svet a ten monarcha je boh, jeho prostredníkmi sú kňazi. Jeho podriadení sú ľudia. Jestvuje veda, ktorej predmetom sú iba nezrozumiteľné veci. Na rozdiel od všetkých ostatných sa zaoberá výhradne neviditeľnými vecami. Hobbes to nazýva ,,kráľovstvo temnoty“. V tejto oblasti vedy platia zákony, ktoré odporujú všetkému, čo uznávajú ľudia obývajúci našu zem. V tejto zázračnej oblasti je svetlo tmou, každý dôkaz je pochybný alebo falošný. Nemožné veci sa vydávajú za vierohodné, rozum je nespoľahlivé vodidlo a zdravá úvaha sa pokladá za blúznenie. Táto veda sa nazýva teológia a je trvalou urážkou ľudského rozumu.“ Holbach
Fanatizmus
-je emocionálna nutkavá vášeň venovať sa s neobvyklou intenzitou určitému okruhu záujmov. Je tenká hranica medzi fanatikom a fanúšikom. Fanatik nie je schopný zmeniť ani svoj spôsob myslenia, ani predmet svojho fanatizmu. Náboženský fanatizmus je najhorší. Podobne ako terorizmus, ktorý je sústavne vykonávaná, utajovane pripravovaná násilná činnosť, ktorá má rôzne formy. Sú to napríklad vraždy, únosy, bombové útoky. Ich cieľom je dosiahnuť istý politický zvrat, ako aj upozorniť buď širšiu alebo až svetovú verejnosť na existenciu nevyriešených problémov postihujúcich isté skupiny ľudí a pri tom prinútiť strachom civilné obyvateľstvo, aby vplývalo na ústupky vládnych riadiacich orgánov. V širšom zmylse slova sa tento pojem na všetky formy politicky motivovaného násilia. V teroristických akciách sa čoraz viac uplatňujú náboženské motívy, ktoré spolupôsobia s politickými. Mnohé z historických udalostí majú črty, ktoré dnes rátame k terorizmu, hoci v tých časoch sa tak neoznačovali.
Návrat k náboženstvu?
Je zaujímavé aj to, že sa objavuje množstvo hlasov z cirkevných kruhov, ktoré vidia riešenie v návrate k náboženstvu. Niektoré z nich nehovoria ku ktorému, z tých 15 000 náboženstiev, ktoré ovládajú súčasný svet sa má politika vrátiť. Budúcnosť ľudstva bez dôslednej odluky štátu od cirkvi je nereálna, čo platí však nielen pre kresťanské ale aj moslimské.
Citáty
,,Ľudia by žili dosť kľudne na tomto svete, keby plne verili, že sa nemajú čoho báť na druhom; myšlienka, že niet boha, ešte nikoho nepostrašila, ale koľko ich poľakala myšlienka, že boh je taký, akého im vyobrazujú!“ Denis Diderot
,,Všetci sa rodia s nosom a piatimi prstami na rukách, ale nikto sa nerodí s ideou boha.“ Voltaire
,,Čo ani pán násilím, ani lapka, ani zlodej nočný nevezme, to svätopredávač vylúdi, to za spoveď, to za omšu, to od sviatosti, to za odpustky, to za úvod, to za požehnanie, to za pohreb, to za pokropenie, to za modlitbu. Halierik posledný, ktorý si babička do šlojeríka zaviazala, aby ani lapka, ani zlodej jej ho nevzal, ten halierik od nej vylúdi.“ Jan Hus
,,Nie boh svoje vlastnosti zmenšené v človeku, ale človek svoje vlastnosti zväčšené preniesol na boha; teda nie boh stvoril človeka, ale človek boha spravil podľa svojej podoby.“ Jungman
,,Láska k nepriateľom-ach, prosím vás, kto kedy videl v živote katolíckeho kňaza, ktorý by miloval svojho nepriateľa?“ Josef Svatopluk Machar
