Monika Trnovcová
La Maladie
La vie sans amour est malade.
Ak by som to mohla vedieť, vedieť či láska existuje.... a ďalej si vezmite slovník :)
Prvá časť mojej obľúbenej poviedky od pána Kasardu, ktorý je samozrejme autorom tohto diela.
Neprechádzaj popri mojom epitafe, cudzinec. Ale keď sa zastavíš, počúvaj, pouč sa- a potom pokračuj vo svojej ceste. Neexistuje loď prevážajúca do podsvetia, neexistuje prievozník Charon, ani žiaden správca podsvetia Aiakos, ba ani podsvetie strážiaci pes Cerberus. My všetci, čo sme zomreli a sme tu pod zemou, sme sa pemenili na kosti a popol, a na nič iné okrem toho. Prehovoril som k tebe čestne( a pravdivo) pokračuj vo svojej ceste cudzinec, aby som ti nepripadal ako uvravený- hoci som už mŕtvy.
Tak tu je z každého rožku trošku. Viacero tém, ktoré načrtnem a veď vy si už vytvoríte názor aj sami. A pár citátov od historických osobností. :-))
Nemožno jednoznačne povedať, ktoré z týchto dvoch protirečivých tvrdení je pravdivé, pretože si tam každý nájde to, čo chce. Ide len o rôzny spôsob interpretácie. Ale aj tak vrhá samotná Biblia tieň sama na seba. Je plná strachu, vyvražďovania, mnohokrát vyžiadaná smrť od toho ,,dokonalého boha, ktorý každého miluje". No neviem ja osobne by som to nazvala skôr fraškou ako posvätnou knihou.
Dnes už vieme, že v minulosti ľudia verili hocičomu, pretože na niektoré prírodné javy nemali dostatočne racionálne vysvetlenie a tak si vymysleli niečo, čo im dávalo ako tak zmysel. Ale dnes? Už by sme si mohli prestať vymýšľať také blbosti a veriť kadejakým hlúpym poverám, ktoré nemajú s racionalitou absolútne nič spoločné.
Ťažko povedať či je vôbec nejaký veľký rozdiel medzi náboženstvom a sektou, ale podstatné je, že obe ovplyvňujú slobodné myslenie človeka. V oboch prípadoch samozrejme negatívne z veľkej časti.
Prečo sa náboženstvo ešte stále drží domnienky, že veda je postrach ľudstva. Ja by som skôr povedala, že je to opačne. Nič nebrzdí vedu tak nemožne veľkoryso ako náboženstvo.
Mnohí z nás si viackrát položili takéto podobné otázky: Ako je to možné, že ľudia nielen v minulosti, ale i dnes, sú náchylní uveriť v existenciu nadprirodzených bytostí? Ako je možné, že ľudia veria v niečo, čo nik nedokázal a ani dokázať nemôže? Ako je možné, že mnohé z tých predstáv boli(alebo stále ešte sú?) tak naivné, pripomínajúce skôr science-fiction, že vzbudzujú údiv kriticky a samostatne mysliaceho človeka? Ako je možné, že sila týchto presvedčení je taká, že je schopná dohnať niektorých ľudí k samovražedným činom? Prečo bolo a je také obrovské množstvo náboženstiev od počiatkov civilizácie, pričom sa vzájomne od seba odlišujú- s výnimkami, keď si niektoré prvky ,,požičali“ od starších predchádzajúcich náboženstiev?